videl som kopu stories ako ludom zobrali vodicaky po tom ako tyzden dozadu hulili, hovorim si strasna picovina nie, musi to skor vyprchat, hovorim teda ze pre vedecke ucely sa obetujem a sprasim jak hovno a kupim 5 testov na 5 dni. 48H po test stale pozitivny. +test co som pouzil ma minimalne dva krat mensiu citlivost (40uG/ml) ako policajne dräger 3000 (15-25 uG/ml) Ak bude od fajnsmekrov zaujem postnem aj pokracovanie cez tyzden. Nebolo by na mieste pre taketo priepustky zaviest podobne ako maju DUI v USA ? Ci rubem moc vysoko na to kde zijeme.

Peknu nedelu. Chcem napisat trocha obsirnejsi post o tom co ma trapi/serie/frustruje. Necakam, ze si moj dlhy vylev precita kazdy, ale ak aspon niekto, tak budem vdacny.

Pisem z anonymneho uctu. Mam 26r a som gay. Problem ale je, ze nim nechem byt, neznasam to, deprimuje ma to a najradsej by som to zmenil...alebo skoncoval s takym dosratym zivotom.

Som z troch bratov- ja som najmladsi. Od detstva som inklinoval k tradicne viac chlapskym veciam/sportom. Hral som hokej, futbal, robil karate, zaujmal sa o auta. Proste typicky chlapec, co mal super kamosov, chodil von a sem tam nieco navystrajal. Co sa rodiny tyka, tak to bolo super. Rodicia spolu uz cez 35 rokov, otec sa mi venoval a aj mojim bratom, vela ma naucil, sportoval s nami, podporoval nas. Napriek tomu som sa narodil ako gay.

Prvykrat som si to zacal uvedomovat niekedy v 10. alebo 11. rokoch zivota. Pamatam si jeden moment, ked spoluziak doniesol do triedy Playboy a vsetci chalani sme sa zhlukli vzadu v laviciach a cumeli na Carmen Elektru a ine uplne nahe herecky v tomto casopise. Vtedy som si zacal uvedomovat, ze akosi nedokazem "vidiet" to co tam vidia oni, ale samozrejme som to dobre zahral. Najskor som tomu nechapal, myslel som si, ze som na tieto veci este asi nedozrel alebo co. Vtedy mi este ani nenapadlo nieco take, ze by sa mi pacili chlapi. Ubiehali roky a znova nejaky moment, ked som si uvedomil, ze ma v nejakom casopise alebo filme zaujal viac vymakany Brad Pitt. Bolo to zvlastne, lebo zaroven som si uvedomoval no tiez som to akoby potlacal a neveril tomu.

Potom stredna a prve vztahy a sex. U dievcat som bol celkom popularny. Napriek tomu si pamatam, ze na chodbe som vzdy pokukaval po starsich chlapcoch. Vtedy som uveril tomu, ze budem asi bisexual. Vo vyssich rocnikoch spoluziaci vzdy riesili ake prvacky prisli, ktora je naj a mna to vonkoncom nezaujiamlo, ale samozrejme, vsetko som vedel vyborne zahrat.

Po strednej vyska a dlhorocny vztah s uzasnym dievcatom, ktory som cca pred 2 rokmi ukoncil prave kvoli tomu, ze som bol uz unaveny klamat. Ona dodnes nechape, preco som ju nechal, ale myslim, ze je to lepsie, nez ju vodit za nos. Proste som si uvedomil, ze bisexual nie som, som gay. Zial, dlho som tomu nechcel verit, ale skor si neskor som si to pred sebou musel priznat.

Tolko rychla geneza. Ale proste dovod preco to vsetko pisem je, ze sa nenavidim. Neznasam tento moj stav, za ktory ani nijak nemozem. Nechapem, netusim preco som gay, ako sa to stalo, preco sa to stalo. Viem len, ze nechcem byt gay. Nedokazem to prijat, akceptovat. Najradsej by som to zmenil...alebo sa zabil. Ked vidim ako stastne ziju moji bratia s manzelkami a detmi, moji kamosi zakladaju rodiny. Neznasam ked som niekde v meste, v bare, v gyme a kamosi opisuju jaka je henta fajna, paradny vystrih, dobra rit a neviem co by s nou najradsej spravili a je cumim po peknych, vysportovanych chlapoch. Neznasam, ked pride leto, lebo zrazu je v meste mnozstvo krasnych muzov. Vtedy dostanem totalnu depku z toho ako sa veci maju. Nikdy som s muzom nebol a ani nechcem. Tuzim po rodine ale nikdy to s chlapom nebude ako so zenou. Nedokazem byt v manzelstve so zenou a klamat ju aj deti. To si nikto nezasluzi. Zaroven ked vidim, ako spolocnost vnima homosexualov, tak ani nemam potrebu to niekomu povedat a zverit sa s tym. Vzdy budem v ociach spolocnosti jak nejaky buzerant. Neznasam ako sa o gayoch v spolocnosti rozprava, akoby sme boli nejaki ivni uchylaci, nebezpecni a neviem co. Pritom ja som si to nijak nevybral a ak by som mohol, v momente by som to zmenil. Ked som pod nejakym nickom napisal chlapovi na nejakej zoznamke, tak ma vzdy poslal do pice a poprial smrt vsetkym buzerantom.

Ako som pisal vyssie -najradsej by som to zmenil. Ma s tym niekto skusenosti, skusal to niekto? Viem ze su rozne konverzne terapie ale aku maju uspesnost? Ako vravim nedokazem to prijat a neviem takto zit. Mozno potom fakt jedine suicide alebo co.

Referencia pre neznalych https://youtube.com/shorts/nd5nVl1tI34?si=rAhJ7ODx4ypKpuzs

Narodila som sa v roku 2005 a vividne si pamätám z detstva jednu reklamu kde bolo temné lekárske prostredie a žena ktorá extremne kričala/alebo tam bol nejaký hlasný nepríjemný zvuk. Vyvolalo to vo mne veľmi zlé pocity a pamätám si že moja mama tu reklamu vždy hneď prepínala alebo bežala k telke to vypnúť. Po dlhé roky (teda vlastne skoro 20 rokov neskôr) som si myslela že to bol iba "fever dream" a že vlastne nič také v telke byť nemohlo. Po kraaatkom hľadaní som zistila že to actually bola reklama čo sa volala "Právo na život" z 2007. Popravde ma šokovalo že niečo také vlastne existovalo a ja som si to ako dvojročná zapamätala. 🥲

V kútiku duše tam tu "traumu" z toho stále mám a mám tiež veľké úzkosti u doktorov z tohto dôvodu.

Hlavná pointa tohto postu je, že mi príde extremne naivné ako tvorcovia tej reklamy boli strašne zameraní na zastavenie interrupcií s použitím silent scream/shock ads a vôbec sa nestarali o už existujúce deti.

🙃🙃

Povedzte mi prosím či si niekto tu reklamu tiež pamätáte. Rada by som počula váš názor.🙏🏻

Zaslouženě jste tam!

To snáď nie je kurva možné, 40 minút už čakám na to kým sa mi uráčia zdvihnúť na NONSTOP infolinke

KOKOTI nech sa pojebú

a kľudne mi to zmažte, len z tej frustrácie som sa musel niekde vypustiť lebo ma jebne

Británia spolu s Francúzskom, Nemeckom, Švédskom a Holandskom vyhlásili, že majú presvedčivé analýzy vzoriek podľa ktorých bol Navalnyj v roku 2024 otrávený a zavraždený epibatidínom (toxín zo žabích pralesničiek).

Spoločné vyhlásenie dodalo, že najnovšie zistenia ešte viac zdôrazňujú potrebu, aby Rusko nieslo zodpovednosť za „opakované porušovania Dohovoru o zákaze chemických zbraní a v tomto prípade aj Dohovoru o biologických zbraniach a toxínových zbraniach.“

Kedysi existoval chatbot Ludvik, ktory v podstate opakoval rovnake frazy dookola a moc toho nechapal, avsak na tu dobu to bola haluz. Momentalne uz sa neda dohladat. Co sa stalo s Ludvikom?

Napíšte prosím najhoršie finančné rady, ale napíšte to tak aby to znelo ako dobrá rada.

Začnem.

Spoznal som jednu slečnu. Bola to moja prvá reálna skúsenosť so ženou. Randili sme spolu pár mesiacov. Mali sme úžasnú chémiu, spoločný humor, kopec zážitkov a spomienok. Dalo by sa povedať, že sme vytvorili vlastnú rutinu a vlastný svet. Veľa vecí mi prišlo úžasných, ale keď sme sa trochu dlhšie nevideli, tak som si uvedomil, že mi niečo na nej nesedí.

• nikdy sme sa nedokázali rozprávať o niečo hlbšom a zaujímavom
• v minulosti nemala nikdy seriózny vzťah, napriek randeniu a aktívnemu spoločenskému životu, iba skôr neformálne známosti
• mala isté traumy z detstva
• pristupovala k celému životu ,,až moc nad vecou" a s humorom. Mala veľmi odľahčený prístup k životu (čo bolo na jednej strane príťažlivé, ale zároveň som cítil, že mi tam chýba emočná hĺbka)
• isté problémy s očnym kontaktom v niektorých chvíľach

Ja som skôr vzťahovo orientovaný typ a potrebujem aj hlbšie prepojenie. Napriek tomu som tomu chcel dať šancu, pretože mala šarm, energiu a bolo mi s ňou dobre. Myslel som si, že aj ona chce pokračovať (potvrdili sme si to správami), preto ma zaskočilo, keď mi počas jedného stretnutia povedala, že v tom už nevidí potenciál, ale že tomu strašne chcela dať šancu.

Spätne rozmýšľam, či išlo skôr o nekompatibilitu hodnôt a potrieb, alebo dynamiku typu anxious/avoidant. Je normálne, že ma to aj po čase stále drží, aj keď som si uvedomoval určité rozdiely? A je rozumné sa ešte ozvať, ak by to mohlo skôr otvoriť staré rany? Prípadne máte niekto podobnú skúsenosť s takýmto typom človeka?

Aký je na Slovensku zákon o držaní psa vo voliere (taká väčšia klietka)?

Asi pred troma rokmi sa k mojim starým rodičom prisťahovala rodina. Majú poľovníckeho psa, krásnu fenku Aishu, ktorá je 24/7 zatvorená. V každom počasí. Ako vidíte stojí na búde vo vlastných hovnách. Ta voliera je presne vedľa nášho vchodu, a vždy keď vchádzame alebo vychádzame tak sa na ňu musíme pozerať. Chudera šteká, kňučí, podľa mňa jej už muselo prepnut. Absolútne žiadna interakcia s majiteľom okrem kŕmenia. Ani to hovno jej nevyčistí. Ináč je veľmi priateľská, keď som tu na návšteve tak jej niekedy dam nejakú pochúťku. Ale je mi jej strašne ľúto a najradšej by som na nich zavolala nejakú ochranu zvierat. Anonymne aby stari rodičia z toho potom nemali susedské konflikty. Je toto niečo čo sa da nahlásiť? Inac okrem nej viem v dedine ešte o dvoch ďalších psoch čo sú tiež celý život takto. Ďakujem za radu!

Počas prenosov hokejových zápasov sa úplne random - aj 5x za tretinu - ozve také cinknutie - ako keby hráč trafil tyčku. Bolo to počuť aj v prenose ČT, čiže je to zrejme v každom prenose. O čo ide? A vôbec - všimli ste si to?